Čo by sme o srdci mali vedieť
 

Krvný obeh zabezpečuje zásobovanie všetkých častí tela krvou. Tvoria ho:


Srdce (cor), ktoré je centrálnym orgánom obehovej sústavy.
Krvné cievy (tepny, žily, vlásočnice), tvoriace periférny systém rúrok.


Srdce

Srdce (cor) je uložené v medzipľúcii. Leží na stredovej línii tela, väčšou časťou vľavo. Váži asi 340 g u mužov a o niečo menej u žien. Jeho dĺžka od bázy k hrotu je asi 14 cm.

Srdce je dutý sval tvorený osobitnou priečne pruhovanou svalovinou - myokard. Vnútornú výstelku srdca tvorí endokard. Je to tenká blana, z ktorej sú tvorené aj chlopne medzi predsieňami a komorami. Vonkajší povrch srdca pokrýva väzivo epikard. Celé srdce je uložené v blanitom vaku - osrdcovníku (perikard). Medzi epikardom a perikardom je malé množstvo tekutiny.

Srdce má štyri dutiny. Pozdĺžnou predsieňovou a komorovou priehradkou je rozdelené na pravé a ľavé srdce. V každej časti sa nachádza predsieň (atrium) a komora (ventriculum). Srdce sa neustále rytmicky zmršťuje - systola, a ochabuje - diastola, a tak zabezpečuje nepretržité prečerpávanie krvi. V čase diastoly sa celé srdce plní krvou, ktorá priteká zo žíl. Systola začína zmrštením predsiení. Tým sa z nich krv vytlačí do komôr. Potom nasleduje systola komôr, ktoré vypudzujú krv do tepien. Svalovina komôr je oveľa silnejšia ako svalovina predsiení, ľavá komora má svalovinu najmohutnejšiu, lebo z nej musí srdce vytlačiť krv do celého tela (veľký krvný obeh).

Predsiene a komory srdca sú od seba oddelené chlopňami, ktoré zabraňujú spätnému prúdeniu krvi. Medzi pravou predsieňou (PP) a komorou (PK) je trojcípa (trikuspidálna) chlopňa, medzi ľavou predsieňou (ĽP) a komorou (ĽK) je dvojcípa (mitrálna) chlopňa. Chlopne fungujú ako jednosmerné ventily. Pri systole predsiení sa ich cípy spoja a zabránia spätnému nasatiu krvi do predsiení.




Funkčná charakteristika srdca

Srdce je schopné reagovať na podnety, ktoré vznikajú priamo v ňom alebo na podnety z vonkajšieho prostredia. Na podráždenie srdce reaguje kontrakciou. Srdce reaguje len na prahové a nadprahové podnety. Tieto vyvolávajú maximálnu kontrakciu. Je to rozdiel od kostrových svalov, ktoré sa môžu kontrahovať rôznou intenzitou. Srdcový sval reaguje maximálnym stiahnutím.

Srdce, ako všetky vnútorné orgány, je inervované vegetatívnymi nervami (sympatikus a parasympatikus). Sympatikus zvyšuje výkonnosť srdca, parasympatikus pôsobí opačne.

Podnety k vlastnej kontrakcii myokardu vznikajú však vo vlastnej svalovine, vo zvláštnom vodivom tkanive, ktoré tvorí prevodový systém srdca. Toto tkanivo sa stavbou podobá svalovému tkanivu a funkčne nervovému tkanivu. Svojím metabolizmom má schopnosť vyvolávať tvorbu elektrických vzruchov spôsobujúcich kontrakciu.

Prevodový systém srdca začína na začiatku pravej predsiene sínusovým uzlom. Odtiaľ prechádza svalovinu predsiene k predsieňovokomorovému uzlu, ktorý leží v prepážke medzi predsieňami. Z neho vychádza predsieňovokomorový zväzok (Hisov mostík), ktorý sa v medzikomorovej priehradke delí na pravé a ľavé ramienko. Oba ramienka smerujú k hrotu srdca a rozvetvujú sa do siete Purkyněho vláken.

V prípade, že prevodový systém srdca nefunguje správne, môže dôjsť v ľubovoľnom čase ku krátkej zástave srdca, čo môže spôsobiť bezvedomie až smrť. V takomto prípade sa použije kardiostimulátor. Je to malé elektronické zariadenie, ktoré sa umiestni na telo a katódou sa pripevní na srdce k sínusovému uzlu. Funguje tak, že v prípade krátkodobého "výpadku" sínusového uzla, vyšle elektrický signál, ktorý odštartuje srdcovú kontrakciu. Inteligentné kardiostimulátory sa aktivujú len vtedy, keď sínusový uzol prestane fungovať, a vypnú sa automaticky, keď zasa "naskočí".
 

Minútový objem

Za minútu prečerpá srdce asi 5 l krvi, čo sa označuje ako minútový srdcový objem. Toto množstvo krvi sa môže podľa potrieb organizmu značne zvýšiť. Zvýšenie môže nastať jednak zrýchlením srdcovej činnosti, jednak zosilnením sťahov a zvýšením objemu krvi prečerpávaného jednou systolou.

Najsilnejším podnetom, ktorý zvyšuje minútový srdcový objem, je svalová práca. Pri nej stúpajú nároky na prekrvenie, na prívod kyslíka a živín. Pri veľmi náročných špičkových telesných výkonoch sa môže zvýšiť minútový objem až na 30, príp. 40 l. Trénovaným ľuďom sa minútový objem zvyšuje najmä zosilnením srdcovej činnosti, čo je hospodárnejšie, u netrénovaných jej zrýchlením. Minútový objem sa o niečo zvyšuje aj napr. po požití potravy, v teple a pod.

Dospelé srdce prepumpuje denne takmer 8 tisíc litrov krvi.
 

Krvný tlak

Srdce každou systolou vháňa vo veľmi krátkom čase do veľkých tepien určitý objem krvi. Vzhľadom na odpor, ktorý kladú úzke tepny a tepničky, nestačí celé množstvo krvi odtiecť okamžite do žíl a pružné steny veľkých tepien sa napnú. Tento tlak na steny, ktorý spôsobuje ich pružné napätie, sa nazýva tlak krvi.

Ako tlak krvi označujeme u človeka tlak v ramennej tepne, ktorý meriame pomocou tlakomeru (tonometra). Normálne hodnoty zdravého dospelého človeka sú systolický tlak 14-16 kPa, diastolický 8-11 kPa (100-120 a 60-80 mm Hg).

Tlak krvi sa mení vplyvom mnohých činiteľov. Je to predovšetkým telesná práca a vek. Pri veľkej námahe stúpa systolický tlak. Tlak sa zvyšuje s vekom, najmä v starobe, keď sa zmenšuje pružnosť tepien a zvyšuje sa tak ich odpor. Muži majú tlak o niečo vyšší ako ženy.
 

U dospelých osôb je úmrtnosť na choroby srdca a ciev vyššia ako na rakovinu, úrazy a infekčné choroby spolu.

Šelest

U dospelého človeka je šelest abnormálny zvuk, ktorý vytvára krvný tok cez chorobne zmenené srdcové chlopne, alebo komory. Ak lekár zachytí šelest, doporučuje sa konzultácia u kardiológa. Mnohé prípady vyžadujú len sledovanie v pravidelných intervaloch, avšak v niektorých prípadoch, aj sa jedná o vážne poškodenie, je potrebné chirurgické riešenie.

Každý človek so šelestom by mal pred zákrokom upozorniť zubára, resp. iného lekára, že má pred plánovanou procedúrou užiť antibiotiká ako prevenciu bakteriálnej endokarditídy.